Klimatická revolúcia: ICJ vyhlasuje štáty za zákonných strážcov klímy!

Klimatická revolúcia: ICJ vyhlasuje štáty za zákonných strážcov klímy!

Rozhodnutia v oblasti klimatickej politiky z posledných mesiacov nenechávajú žiadne pochybnosti o tom, že tlak na vlády na celom svete sa zvyšuje. Medzinárodný súdny dvor (ICJ) 23. júla 2025 v prelomovom stanovisku zistil, že štáty majú povinnosť aktívne zakročiť proti klimatickým zmenám. Toto rozhodnutie nasleduje po rozsiahlej kampani tichomorských ostrovných krajín na čele s Vanuatu a bolo iniciované rezolúciou Valného zhromaždenia OSN 77/276 z marca 2023. Zúčastnilo sa na ňom viac ako 100 krajín a organizácií, čím sa tento výraz stal doteraz najkomplexnejším svojho druhu. Správy taylorwessing.com.

Všetkých 15 sudcov ICJ sa zhodlo na svojich kľúčových bodoch: Boj proti klimatickým zmenám nie je len politickým odporúčaním, ale zákonnou povinnosťou v medzinárodnom práve. Okrem troch známych zmlúv o klíme – UNFCCC, Kjótskeho protokolu a Parížskej dohody – tvoria právny rámec, ktorý štáty zaväzuje predchádzať značným environmentálnym škodám, aj ďalšie medzinárodné zákony.

Povinnosti a práva

Jedným z kľúčových zistení stanoviska ICJ je uznanie nového ľudského práva: práva na čisté a zdravé životné prostredie. Toto právo je kľúčové nielen pre ostatné ľudské práva, ale zdôrazňuje aj cieľ Parížskej dohody 1,5 stupňa ako primárny cieľ. Okrem toho štáty musia pri svojich opatreniach v oblasti klímy uplatňovať prísny štandard starostlivosti, berúc do úvahy svoje vlastné schopnosti a zodpovednosti.

Skutočnosť, že výzva nie je jednoduchá, potvrdzujú aj rozhodnutia národných súdov v Európe, napríklad holandského najvyššieho súdu, ktorý vyzval na zníženie emisií o 25 % do roku 2020, alebo belgického súdu, ktorý nariadil zníženie emisií o 55 % do roku 2030. Tieto trendy ukazujú, že ICJ podporuje široké hnutie za posilnenie záväzkov v oblasti klímy a podnikovej zodpovednosti.

Humanitárne výzvy v pásme Gazy

Akoby klimatických výziev nebolo dosť, ICJ nedávno prijal rozhodnutie aj v inom citlivom kontexte. Poznamenal, že Izrael ako okupačná mocnosť je povinný uspokojovať základné potreby civilného obyvateľstva v pásme Gazy. To znamená, že treba podporovať dodávky humanitárnej pomoci, najmä prostredníctvom UNRWA. Napriek opakovaným obvineniam voči niektorým zamestnancom Izrael nepreukázal, že sú prepojení s teroristickou organizáciou Hamas, podľa vyhlásení ICJ, ako uvádza [aljazeera.com](https://www.aljazeera.com/news/2025/10/22/icj-says-israel-must-allow-aid-into-provideed-blocked-

Hodnotenie ICJ, že hladovanie by sa nemalo používať ako spôsob vedenia vojny, je stredobodom súčasnej politickej diskusie. Kým Izrael využíva humanitárnu pomoc ako prostriedok nátlaku proti Hamasu, situáciu v pásme Gazy medzinárodné spoločenstvo vníma ako humanitárnu katastrofu. Ilustruje to zložitosť situácie, ktorá má nielen klimatické, ale aj veľmi aktuálne geopolitické rozmery.

Súhrnne povedané, súčasné rozhodnutia ICJ ovplyvňujú klimatickú politiku aj humanitárne princípy. Rastúce záväzky štátov v oblasti ochrany klímy môžu mať ďalekosiahle dôsledky aj pre využívanie fosílnych palív a firemnú zodpovednosť. V čase, keď sú globálne výzvy úzko prepojené, je nevyhnutné, aby sme ako komunita našli riešenia, ktoré sa zameriavajú na ľudí aj prírodu.