Prečo je Palestína taká dôležitá a svet nemôže zatvárať oči

Palestína, ktorá sa nachádza v strede Blízkeho východu, funguje ako nenápadné, no zároveň nevyhnutné centrum globálnych spojení. Jeho geostrategická poloha z neho robí kľúčový faktor pri kontrole zdrojov a infraštruktúry, ktoré tvoria chrbticu modernej globálnej ekonomiky. Táto oblasť medzi Áziou, Afrikou a Európou leží na križovatke obchodných ciest, energetických koridorov a digitálnych sietí, ktorých význam ďaleko presahuje regionálne hranice.

Začnime energetickými zdrojmi: Blízkosť Palestíny k najbohatším ložiskám ropy na svete a tranzitným trasám na vývoz plynu z nej robí strategický hotspot. Hoci samotná oblasť nemá žiadne významné rezervy, hraničí s krajinami a trasami, ktoré určujú globálny energetický tok. Potrubia a lodné trasy, ktoré vedú cez Blízky východ, sú často vzdialené len niekoľko stoviek kilometrov. Nestabilita v tomto regióne môže okamžite narušiť dodávateľské reťazce a zdvihnúť globálne ceny ropy, čo sa prejaví priamo na pumpách. Kontrola nad touto zónou znamená vplyv na stabilitu globálnych energetických trhov.

Na inej úrovni zohráva centrálnu úlohu v dátovej prevádzke región. Pozdĺž pobrežia východného Stredomoria vedú podmorské káble, ktoré prenášajú internetovú prevádzku medzi Európou, Áziou a Afrikou. Tieto digitálne záchranné linky prenášajú veľa svetových údajov – od finančných transakcií až po každodennú komunikáciu. Blízkosť Palestíny k týmto káblom a súvisiacim pristávacím bodom z nej robí potenciálny kontrolný bod. Prerušenia alebo cielené zásahy by mohli mať vážny dopad na globálny tok informácií a ovplyvniť spoločnosti aj súkromné ​​osoby na celom svete.

K tomu sa pridali obchodné cesty, ktoré po stáročia vedú cez Blízky východ a teraz získavajú nový význam v moderných ekonomických koridoroch. Projekty ako čínska iniciatíva Belt and Road (BRI), ktorá od roku 2013 celosvetovo investovala viac ako bilión dolárov do infraštruktúry, a Hospodársky koridor India – Stredný východ – Európa (IMEC), ktorý sa od summitu G20 v roku 2023 posúva vpred, ilustrujú strategickú situáciu. Obe iniciatívy majú za cieľ spojiť Áziu s Európou na celom Blízkom východe – prostredníctvom železníc, dátových káblov a potrubí. IMEC, podporovaný krajinami ako India, Saudská Arábia a Spojené štáty, je tiež určený na boj proti čínskemu vplyvu v regióne, ako je opísané v analýze Carnegie Endowment for International Peace ( Carnegieho nadácia ). Hoci Palestína nie je priamo na týchto koridoroch, jej poloha výrazne ovplyvňuje bezpečnosť a stabilitu okolitých trás.

Historický význam regiónu ako súčasti starovekej Hodvábnej cesty podčiarkuje jeho úlohu ako spojnice medzi kontinentmi. Dnes tento stav nanovo definujú projekty modernej infraštruktúry, ale politické napätie sťažuje realizáciu. Konflikty ako medzi Izraelom a Iránom alebo nedávny vývoj vo vojne medzi Hamasom a Izraelom od októbra 2023 zastavili rokovania o projektoch, ako je IMEC. Takáto nestabilita v Palestíne a jej okolí má priamy vplyv na životaschopnosť globálnych obchodných sietí, keďže investori a štáty sa spoliehajú na bezpečnosť pri realizácii projektov v hodnote niekoľkých miliárd dolárov.

Ďalším aspektom je geopolitická konkurencia, ktorú tieto koridory zvyšujú. Kým Čína je s BRI aktívna už v 155 krajinách a od roku 2016 sa stala najväčším zahraničným investorom na Blízkom východe, IMEC podporovaný západnými mocnosťami sa snaží vytvoriť protiváhu. Toto súperenie medzi veľmocami ako USA a Čína sa odohráva na pôde Blízkeho východu – a Palestína je stredobodom napätia. Každý, kto tu získa vplyv, môže nielen usmerňovať regionálnu dynamiku, ale aj pomáhať formovať globálne mocenské vzťahy.

Zložitosť týchto projektov ďalej zvyšuje veľký počet zúčastnených aktérov a ich rozdielne záujmy. Zatiaľ čo krajiny ako Egypt a Turecko sú z niektorých koridorov vylúčené, hraničné spory a otázky suverenity predstavujú ďalšie prekážky. Strategická poloha Palestíny z nej robí potenciálneho narušiteľa alebo sprostredkovateľa týchto napätí v závislosti od toho, kto má kontrolu. Región teda zostáva šachovnicou, na ktorej sa stretávajú globálne záujmy.

Egyptom, len čo by kameňom dohodil od Palestíny, sa vinie jedno z najdôležitejších záchranných lán globálnej ekonomiky: Suezský prieplav. Táto umelo vytvorená vodná cesta spájajúca Stredozemné more a Červené more predstavuje zásadné spojenie medzi Európou a Áziou. Kanál s dĺžkou viac ako 193 kilometrov umožňuje priamu prepravu tovaru a údajov bez toho, aby lode museli absolvovať dlhú a nákladnú cestu okolo Mysu dobrej nádeje. Jeho blízkosť k Palestíne podčiarkuje strategický význam regiónu, keďže nestabilita tu môže priamo ohroziť bezpečnosť tejto trasy.

Suezský prieplav predstavuje pre svetový obchod neporovnateľnú výhodu. Skracuje trasu medzi Arabským morom a Londýnom o približne 8 900 kilometrov, čo výrazne znižuje čas a náklady na palivo. V roku 2021 prešlo cez kanál viac ako 20 600 lodí, v priemere 56 lodí za deň. Tieto čísla ilustrujú, aká dôležitá je vodná cesta pre globálny tok tovaru – od surovín, ako je ropa, až po spotrebný tovar. Pozoruhodným príkladom zraniteľnosti tejto trasy bol incident s Ever Given v marci 2021, keď kontajnerová loď zablokovala kanál a na niekoľko dní ochromila globálny obchod. Takéto narušenia ukazujú, ako úzko súvisí kontrola okolitých území vrátane Palestíny so stabilitou globálnych dodávateľských reťazcov ( Wikipedia: Suezský prieplav ).

Okrem prepravy tovaru hrá Suezský prieplav menej viditeľnú, ale rovnako kritickú úlohu pre internet. Podmorské káble, ktoré vedú pozdĺž tejto trasy, spájajú Európu, Áziu a Afriku a prenášajú významnú časť globálnej dátovej prevádzky. Egypt ako priamy sused Palestíny využíva svoju geografickú polohu na vytváranie efektívnych spojení medzi Červeným morom a Stredozemným morom. Telecom Egypt, jediný operátor pevnej siete v krajine, prevádzkuje takzvaný TE tranzitný koridor, ktorý má desať rôznych pozemných trás. Táto infraštruktúra spája pristávacie stanice na oboch moriach a v súčasnosti podporuje 15 aktívnych podmorských káblov, pričom ďalších päť je vo výstavbe. Projekty ako káblový systém 2Africa, ktorý pristáva na nových staniciach v Port Saide a Ras Ghareb, zdôrazňujú rastúci význam regiónu pre digitálny svet ( Podmorské siete: Egypt ).

Geopolitický rozmer Suezského prieplavu ďalej posilňuje jeho strategickú úlohu. Od svojho otvorenia v roku 1869 bola vodná cesta opakovane dejiskom medzinárodných konfliktov a mocenských hier. Znárodnenie Egyptom v roku 1956 viedlo k Suezskej kríze a kanál zostal počas šesťdňovej vojny v roku 1967 uzavretý osem rokov. Dnes zostáva vojenským hotspotom, ktorý využívajú námorníci so záujmami v Stredozemnom a Červenom mori. Zatiaľ čo medzinárodné zmluvy zaručujú voľný priechod, napätie v regióne môže tieto dohody rýchlo otestovať. Blízkosť Palestíny k tomuto strategickému bodu znamená, že akákoľvek nestabilita tu spôsobí vlnky, ktoré zasiahnu kanál a ďalej.

Modernizačné projekty podčiarkujú pokračujúci význam kanála. Od roku 2014 sa uskutočnili veľké rozšírenia s cieľom zvýšiť kapacitu zo 49 až na 97 lodí denne. Nové bočné kanály a obchvaty, ako je obchvat Ballah, odľahčujú dopravu, pričom sa očakáva, že plány na ďalšie tunely a mosty ešte viac zlepšia konektivitu. Ekonomická zóna Suezského prieplavu (SCZONE) zároveň podporuje investície prostredníctvom znížených colných sadzieb a rozvoja prístavov a priemyselných oblastí. Tieto iniciatívy demonštrujú, ako je región odhodlaný upevniť svoju pozíciu globálneho centra.

Pre dátovú prevádzku je najnovší vývoj rovnako sľubný, ako aj náročný. Telecom Egypt dosiahol v marci 2021 dohodu s úradom pre Suezský prieplav o vytvorení nových trás pozemných vlákien medzi Červeným morom a Stredozemným morom. Ekosystém WeConnect, spustený v septembri 2023, uľahčuje prístup k rozsiahlej egyptskej podmorskej káblovej infraštruktúre. Bezpečnosť týchto digitálnych spojení však závisí od stability celého regiónu – faktor, ktorý v tomto kontexte podčiarkuje dôležitosť Palestíny.

Predstavte si vodnú cestu, cez ktorú každý deň preteká tovar v hodnote takmer 10 miliárd dolárov – Suezský prieplav je presne to: nepostrádateľný impulz globálnej ekonomiky. Nachádza sa priamo na rozhraní medzi Áziou, Afrikou a Európou a tvorí centrálnu os svetového obchodu. Vďaka tesnej blízkosti Palestíny je tento región kľúčový pre bezpečnosť a stabilitu tejto životne dôležitej cesty. Akékoľvek otrasy v oblasti by mohli ohroziť tok tovaru cez kanál a narušiť globálne trhy.

Už samotný objem nákladu prechádzajúceho cez Suezský prieplav hovorí za mnohé: v roku 2022 samotné čínske námorné zásielky predstavovali 30 percent všetkej nákladnej dopravy cez prieplav. S dovozom 2 778 miliónov ton a vývozom 638 miliónov ton v roku 2023 ukazuje, ako silne závisí svetový obchod od tejto trasy. Štúdie ukazujú, že jednopercentné zvýšenie objemu obchodovania v kanáli môže viesť k 69-percentnému nárastu v nasledujúcom roku – dominový efekt, ktorý podčiarkuje jeho ekonomický význam. Čínske námorné obchodné aktivity by tiež mohli zvýšiť dopravu cez kanály o 23 percent, ukazuje analýza ( Journal of Shipping and Trade ).

Pohľad na zásobovanie energiou ďalej ilustruje strategickú úlohu. Cez Suezský prieplav prechádza 5 až 10 percent svetovej námornej prepravy ropy. Každý deň zablokovania – ako napríklad nehoda Ever Given v marci 2021 – oneskoruje prepravu 3 až 5 miliónov barelov ropy. Takéto prerušenia majú priamy vplyv na globálny energetický priemysel a tým aj na ceny, ktoré sú v konečnom dôsledku citeľné na čerpacích staniciach. Blízkosť Palestíny k tomuto kritickému bodu znamená, že regionálne napätie alebo konflikty tu môžu mať priame globálne dôsledky.

Čínska iniciatíva Belt and Road Initiative (BRI) ďalej posilňuje význam kanála. Od roku 2013 Peking značne investoval do projektov infraštruktúry vrátane energetiky, dopravy a technológií pozdĺž obchodných ciest využívajúcich Suezský prieplav. Tieto investície, ktoré majú podľa štúdií pozitívny vplyv 5 percent na obchod s kanálmi, ukazujú, ako úzko sú ekonomické záujmy veľkých mocností spojené s týmto regiónom. Zároveň rozvojové projekty na samotnom kanáli – ako napríklad rozšírenie od roku 2014 – naďalej zvyšujú objem obchodu, pričom jednopercentné zvýšenie stavebných projektov zvýšilo nákladnú dopravu o 3 percentá. Palestína ako bezprostredný sused zostáva potenciálnym narušiteľom týchto ambicióznych projektov.

Suezský prieplav nie je len obchodnou cestou, ale aj geopolitickou šachovnicou. Nehoda Ever Given upriamila pozornosť na alternatívne koridory, ako je koridor Červeno-Med, ktorý by spájal Izrael s Akabským zálivom. Takéto projekty by sa mohli stať dôležitejšími, ak by sa kanál znova zablokoval. Plánované saudskoarabské megamesto Neom v blízkosti tohto potenciálneho koridoru a normalizácia vzťahov medzi Izraelom a Saudskou Arábiou by mohli podnietiť investície do takýchto alternatív. Stabilita týchto plánov však závisí od bezpečnosti v celom regióne – faktor, ktorý nevyhnutne vnáša do hry Palestínu ( Správy CGTN ).

Spojenie medzi Suezským prieplavom a Palestínou je evidentné aj vo vojenskom rozmere. Kanál slúži ako strategický bod pre námorníctvo, ktoré sleduje záujmy v Stredozemnom a Červenom mori. Historické konflikty, ako napríklad Suezská kríza v roku 1956 alebo uzavretie počas šesťdňovej vojny v roku 1967, ilustrujú, ako rýchlo môže regionálne napätie ovplyvniť prístup k tejto trase. Geografická poloha Palestíny z nej robí potenciálny zdroj nestability, ktorý by mohol priamo ovplyvniť dopravu v kanáloch.

Rozvojové stratégie pre Suezský prieplav sa musia neustále prispôsobovať, aby držali krok s rastom medzinárodnej námornej dopravy. Rozšírenie kanála a nové stavebné projekty vykazujú pozitívny vplyv na nákladnú dopravu, najmä v rokoch 3 a 4 po ich realizácii. Celý tento pokrok však závisí od stabilného prostredia, v ktorom Palestína zohráva kľúčovú úlohu. Kontrola nad touto oblasťou ovplyvňuje nielen lokálnu dynamiku, ale aj funkčnosť jednej z najdôležitejších svetových obchodných ciest.

Keď si spomeniete na Suezský prieplav, predstavte si tepnu, ktorou prúdi značná časť svetovej ropy. Táto vodná cesta v Egypte, len pár stoviek kilometrov od Palestíny, nesie obrovskú zodpovednosť za globálne dodávky energie. Jeho strategická poloha z neho robí nevyhnutný dopravný prostriedok na prepravu surovej ropy a rafinovaných produktov medzi regiónmi Blízkeho východu bohatými na ropu a trhmi v Európe a mimo nej. Blízkosť Palestíny znamená, že akékoľvek nepokoje v tejto oblasti by mohli ohroziť bezpečnosť tejto životne dôležitej energetickej cesty.

Čísla ilustrujú význam Suezského prieplavu pre trh s ropou. Ešte v 50. rokoch 20. storočia bol kanál zodpovedný za prepravu 1,7 milióna barelov denne, čo vtedy predstavovalo asi 10 percent celosvetovej produkcie. Globálny dopyt po rope rýchlo vzrástol – z 10 miliónov barelov denne v roku 1950 na 20 miliónov v roku 1960. Tento dopyt, poháňaný rekonštrukciou Európy po druhej svetovej vojne a nárastom súkromných vozidiel, urobil z kanála centrálny uzol. Dnes zostáva jeho úloha kľúčová, pričom značná časť prepravy ropy medzi Perzským zálivom a západnými trhmi prechádza touto trasou ( Springer: Preprava ropy cez Suezský prieplav ).

Historické udalosti ukazujú, aká zraniteľná je táto trasa voči regionálnemu napätiu. Egyptské znárodnenie Suezského prieplavu v roku 1956 pod vedením Gamala Abdela Násira viedlo k vojenskému zásahu Izraela a dočasnému uzavretiu prieplavu. Následky boli okamžité: dlhšie prepravné trasy okolo Mysu dobrej nádeje zvýšili náklady na ropné tankery a nakrátko ovplyvnili dodávky do západnej Európy. Keď krajiny ako Venezuela a USA zvýšili produkciu, aby zaplnili medzeru, ukázalo sa, ako úzko súvisí stabilita tejto trasy s geopolitickou situáciou v regióne. Palestína ako priamy sused zohrala v týchto konfliktoch úlohu, ktorá mohla ovplyvniť prístup ku kanálu.

Ďalší zlom nastal so šesťdňovou vojnou v roku 1967, keď zostal Suezský prieplav uzavretý až do roku 1975. Počas tohto obdobia arabskí producenti ropy ako Irak požadovali zákaz vývozu pre krajiny, ktoré podporovali Izrael. Saudská Arábia, Kuvajt a Irak zastavili dodávky britským a americkým tankerom, čo vytvorilo značný tlak na ropný trh. Uzatvorenie prieplavu malo nielen ekonomický dopad na Egypt, ale aj na globálne ceny energií. Ropná kríza v roku 1973 túto dynamiku posilnila, keď cena za barel vzrástla z 2,90 dolára na 12,00 dolára – šok, ktorý zasiahol globálnu ekonomiku a podčiarkol závislosť na stabilných prepravných trasách, ako je Suezský prieplav.

Strategický význam prieplavu opakovane preverili konflikty na Blízkom východe. Arabsko-izraelský konflikt, ktorý sa zintenzívnil so založením Izraela v roku 1948, viedol k uzavretiu dôležitých ropovodov, napríklad trasy z Iraku do Haify. Vnútorné boje o moc v regióne vyústili aj do uzavretia Transarabského ropovodu (Tapline) v roku 1975. Takýto vývoj ilustruje, ako môže politická nestabilita v Palestíne a jej okolí ovplyvniť prístup k energetickým trasám, ktoré prechádzajú cez Suezský prieplav alebo sú od neho závislé.

Objavenie nových ropných polí v Saudskej Arábii v rokoch 1948 až 1955, ktoré zvýšilo produkciu zo 60 000 na takmer milión barelov denne, zvýšilo závislosť od Suezského prieplavu ako tranzitnej cesty. Udalosti ako znárodnenie iránskeho ropného priemyslu v 50. rokoch, ktoré vyústili do embarga 19 miliónov barelov mesačne zo strany Spojených štátov a Británie, zároveň vytvorili ďalší nedostatok. V tomto kontexte zostal kanál ústredným bodom, ktorého funkčnosť závisela od stability okolitého regiónu – faktor, ktorý nevyhnutne vnáša do hry Palestínu.

Prepojenie medzi ropnými trasami Suezským prieplavom a Palestínou je evidentné aj vo vojenskom rozmere. Prieplav bol a je strategickým bodom pre veľké mocnosti, ktoré si chcú zabezpečiť svoje záujmy na Blízkom východe. Napätie v Palestíne môže rýchlo ovplyvniť bezpečnosť tejto trasy, či už prostredníctvom priameho konfliktu alebo prerušením alternatívnych ropovodov a dopravných trás. Každý, kto má vplyv v tejto oblasti, má kľúč ku globálnemu zásobovaniu energiou, ktorého účinky sa vzťahujú na čerpacie stanice na celom svete.

Nejde o vojnu medzi humanitárnymi pracovníkmi a okupantmi, ale o geopolitický boj o moc nad nestabilným regiónom pozdĺž celosvetovo najdôležitejšieho regiónu pre globálnu ekonomiku a bezpečnosť údajov. Ktokoľvek ovláda Palestínu, podkopáva bezpečnosť a stabilitu obchodných ciest, dátových prenosov a energie na celom svete.